20.alebo 21.6.
Letný slnovrat je jedným z najvýznamnejších sviatkov roka. Noc je najkratšia, deň najdlhší. Málokto to chce počuť, ale po letnom slnovrate sa dostávame do tmavšej polovice roka, kedy sa dni skracujú a začnú sa predlžovať až po zimnom slnovrate.
Na letný slnovrat sa v minulosti preskakovali svätojánske ohne. Tento významný deň sa teda znovu oslavoval pri ohni. Oheň sa často preskakoval, dym má totiž očistné účinky, preto sa používajú vonné tyčinky a vydymovadlá či kadidlá v kostoloch a chrámoch. Preskakovaním ohňa, do ktorého sa mohli vhodiť aj bylinky či živice sa ľudia prirodzene zbavovali záťaží.
Hovorí sa, že svätojánska noc má magickú moc a že zem vydáva svoje poklady. Svätojánske mušky nám ukazujú cestu k nim.
“Vo svätojánskom čase sa zbierali liečivé rastliny. Tým, čo boli nazbierané skutočne vo svätojánsku noc, sa pripisovala obzvlášť veľká sila a účinok. Zbieral sa láskavec na šťastie, čistec na krásu, materina dúška (mateří douška) na zdravie, ľubovník na lásku (třezalka tečkovovaná), ale aj rozlučsvet (hadinec obyčajný), harmanček (heřmánek), púpava (pampeliška), listy jahody, prvosienka (petrklíč)a papradie (kapradí), o ktorom sa verilo, že môže statočnému človeku dopomôcť nájsť v zemi skrytý poklad.”
Zdroj: Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch, Katarína Nádaská, nakladateľstvo Fortuna libri 2012