Niekedy 19., väčšinou 20., niekedy aj 21.3
S prichádzajúcou jarou je spojená tradícia pálenia Moreny. Morena je pani zimy, v minulosti bývala zima pre ľudí ohrozujúca niekedy i na živote. Pokiaľ nebola dobrá úroda, nemali, čo jesť.
V období jarnej rovnodennosti vyrobili figúru zo slamy, ktorú obliekli do bielych šiat. Biela farba bola v minulosti smútočná farba a tiež predstavovala zimu.
Za spevu ju preniesli dedinou až k vode, kde jej vyzliekli šaty, zapálili a vhodili do vody. Tento obrad má svoj význam. Oheň je transformačný živel, páli staré a robí miesto pre niečo nové, v prenesenom význame sa lúčime so zimou a pripravujeme miesto pre jar. Následne Morenu vhodili do vody. Voda ju donáša až do mora. Z mora sa voda vyparí a zase sa vo forme kvapiek vracia na zem tak, ako sa Morena zase vráti na konci roka na svoj trón.
Páči sa mi táto pesnička, ktorú sme spievali s deťmi v lesnej škôlke, pretože presne vystihuje podstatu rituálu lúčenia sa so zimnou a vítania jari:
“Zimo jdi, zimo jdi,
zimo jdi do hor, za rok se vrať.
Už si dlouho kralovala,
za kopcem se rychlo strať.
Jaro přijď, jaro přijď,
už neotálej a spěchej k nám.
Hřej nás dosti svou radosti,
přines světlo a teplo nám.”
Nespieva sa tam, “už zmizni a nikdy sa nevráť”, nie je tam cítiť nenávisť, ale naopak pokoru a vďaku. Je to vyjadrenie toho, že všetko má svoje miesto a čas. Na začiatku zimy sme radi, že napadne sneh a prikryje zem. Na konci však toho už máme dosť a chceme, aby prišla jar.
Dnes môžme urobiť rozlúčku so zimou a privítanie jari rovnakým spôsobom, je vhodný hlavne ak máte deti. Ale môžme nájsť aj akúkoľvek inú formu, ktorá nám bude vyhovovať, aby sme sa rozlúčili so zimou a vedome vstúpili do novej energie jari.
